V stredu 18. júna 2014 nastal deň, o ktorom počas sezóny nikto nechcel ani len počuť. Avšak slovko baráž sa postupom času čoraz viac skloňovalo s našim tímom. Aj napriek veľkému záverečnému boju sme nakoniec boli odsúdení do barážového duelu my.

Klub zabezpečil na tento zápas autobus a prihlasovanie na výjazd mohlo začať. Fanatikov sa prihlásilo cca 25. Ostatok boli jadierkári. Pomaly sme sa začali schádzať pri štadióne Tatranu a vypili nejaké pivká. O 15:15 dorazil na parkovisko sľúbený autobus a výjazd za záchranou mohol začať. Cestou smerom do Popradu sme ešte v L. Hrádku nalodili daľších fanatikov. Pív a chlastu bolo požehnane, a tak sme v pravidelných intervaloch vlhčili hlasivky. Počas cesty sme mali len jednu fajč-cik pauzu, takže sme začiatok zápasu s prehľadom stíhali. Pred NTC Poprad sme dorazili 45 minút pred výkopom a zakúpili sme si jednoeurové lístky. Pri bráne nás čakalo toľko policajtov a usporiadateľov, ako keby bol ten zápas rizikový. Ale pri vstupe neprebiehali takmer žiadne kontroly, takže sme smelo mohli prepašovať aj tank. SBS nás vyprevadila do nášho sektora a následne sme navštívili miestne stánky s pivom. Keďže sme nemali oficiálneho bubeníka, tak som sa paličiek a bubna zmocnil ja. Ha-ha. Od začiatku sme dávali vedieť, ktorý tím má domáce prostredie. Z Humenného bol avizovaný autobus priaznivcov, ale či prišli to neviem, lebo ich fanúšikov nebolo počuť. Bez prestávky sme fandili celých 120 minút. Support sme si spestrili balónovačkou. Mali sme prichystané aj kotúče, ale v návale eufórie sme na ne zabudli. Penalty boli veľmi dramatické so šťastnejším koncom pre nás. Ošediveli sme o 50 rokov, ale 2. ligu sme zachránili. SBS nás nechcela vpustiť na ihrisko, ale nakoniec sme sa tam dostali a oslavovali sme s hráčmi. Pred autobusom sme odpálili dymovnice a pomaly sme nabrali smer L. Mikuláš. Ešte sme sa zastavili v motoreste, pretože nám došla ohnivá voda. Počas cesty domov nám zavolal výkonný riaditeľ, ktorý nás pozval na oslavu záchrany do hotela neďaleko L. Hrádku. Tam sa pilo, jedlo, spievalo a oslavovalo až do rána bieleho. Chcem sa poďakovať všetkým fanatikom za celú sezónu, za všetky zážitky a teším sa na koncosezónnu grilovačku a guláš. Pevne verím, že sa už boj o záchranu nebude opakovať. Tatran do toho!

Napísal Roger

Foto Natálka