Zápas sa konal v nedeľu ráno 7. novembra 2010, a aj na tento zápas bol vypravený bezplatný autobus od klubu. Pred Tatranom sa zišlo kopu ľudí, oveľa viac ako do Dolného Kubína. Autobus bol úplne plný, ľudia dokonca stáli. Pred Billou sme stretli harmonikára Eda a jeho sparingpartnera s tamburínou, a tak bolo v autobuse veselo. Spievalo sa, pilo sa, jednoducho bola skvelá nálada. Pred štadión sme prišli asi 15 minút pred začiatkom zápasu. Výkonný riaditeľ nám povedal, že máme odložených 25 lístkov, no na moje prekvapenie ich bolo nakoniec len 13. Čo už, poradili sme si dáko. Pri vstupe boli ohromné kontroly, prehľadávali nás, ohmatávali i obchytkávali. Dokonca ani fľašku nealka a trúbky sme nemohli zobrať. Ani krčma pri našom sektore nebola otvorená... Hanba. Tak sme sa museli prešplhať cez vysoký plot ku krčme (bufetu, pozn. red. :)) v domácom sektore.

Kým sme sa všetci stretli v "kliekte" a vyvesili vlajky, bola už asi 5. minúta. Zišlo sa nás tam cca 30 a bol to podarený support. Prvý polčas nám hral do taktu aj harmonikár Edo a jeho kamoš, ale nebolo to všetkým po vôli. Držali protest. Povzbudzovali sme našich počas celého 1. polčasu a pekne sa to ozývalo na prázdnom štadióne v Ružomberku. Cez prestávku sme teda objednali nejaké pivká a Edo a jeho kamarát išli do neďalekej krčmičky. Prišli až na koniec zápasu, a tak tí čo držali protest sa k nám na začiatku druhého polčasu pridali, a hneď to bolo kvalitnejšie. Besný pes dal svoju milovanú UFTU a zabávali sme sa až dokonca. Na záver nasledovala ďakovačka s hráčmi a presunuli sme sa pomaly do autobusu. Zápas to bol vyrovnaný, určite by mu viac svedčila remíza, ale taký je šport. Verím, že nabudúce sa k nám šťastie prikloní.

roger