V prvom domácom zápase 2. futbalovej ligy nového ročníka 2012/2013 sme privítali na svojom štadióne futbalistov Rimavskej Soboty. Všetci sme sa tešili na tento úvodný duel. Dokonca Ricky si musel dať doma tabletku, lebo vedel, že dnes bude demencia. Zišli sme sa asi 45 minút pred oficiálnym výkopom stretnutia. Dôvodom boli nové tričká, ktoré som musel porozdávať všetkým fanatikom a vylepenie transparentu, ktorý odkazoval hráčom: HRAJTE SRDCOM, HRAJTE PRE NÁS. Následne sme si dali po dve pivká v krčme a hor sa do sektoru vyvesiť vlajky, prichystať zástavy a naladiť bubon. Počasie bolo dusné, nie príliš vhodné na futbalový zápas, takže sme museli dodržiavať pitný režim. Zápas sa začal s 10 minútovým oneskorením, pretože hostia nevedeli uviesť do zápisu svoje rodné čísla. Nás sa zišlo v sektore približne 20. Bodaj by to tak bolo počas celej sezóny. Juro s Dedom odchádzajú za robotou do Anglicka, a tak sa naše počty trošku zmenšia. Od úvodného hvizdu hlavného rozhodcu sme fandili slušne a prakticky každú sekundu. Prvý polčas boli naši ako obarení vriacou vodou. Viazla kombinácia, nevedeli si nahrať. V 10. minúte prišli do centra Liptova aj hosťujúci fanúšikovia v počte asi 6 kusov. Fandili sympaticky a pôsobili dobrým dojmom. Počas polčasovej prestávky dostali naši hráči hubovej polievky a na trávnik vybehlo iné mužstvo. Radosť pozerať. Šanca za šancou pribúdali a gól bol otázkou času. Ten prišiel v 68. minúte a ďalší už o 5 minút. Ten nás priviedol do varu a nastala demencia v sektore. Do konca zápasu sme spievali oslavné chorály a bavili sme sa futbalom. Po konečnom hvizde pána v čiernom drese sme vybuchli radosťou, zahádzali ihrisko konfetami a nasledovala ďakovačka s hráčmi. Podali sme si s nimi ruky, poďakovali sme sa im za výkon a trošku poskákali. Následne sme šli oslavovať až do dvoch krčiem. Toľko nás bolo, že sme sa museli rozdeliť, lebo sme sa všetci nevošli do jednej. Krava to trošku prehnal s alkoholom alebo dostal úpal. Neviem. Každopádne on bol tvorcom zábavy a okolosediaci ľudia sa len obzerali čo sa to deje. Nastala úplná psychiatria. Krava spieval tie svoje obľúbené pesničky a my sme sa postupne pridávali. Nevedel kam skorej skočiť a už obvolával ďalšie krčmy, aby ho čakali s plnou fľašou. Neskôr sme sa pobrali na autobusovú zastávku a každých 20 sekúnd sa ma pýtal kedy ide dostavník. Ja s Julom a Gustom sme sa len smiali. V prichádzajúcom buse zbadal nášho kamaráta Hlavu a od radosti takmer roztrepal sklo. Autobusár sa ma pýtal či mu je*e, či čo, ale pustil ho dnu. Ja som sa z busu pobral rovno domov, ale ako skončil Krava, tak to nevie ani on sám... Krásna víťazná sobota za nami.                              Roger

fotogaléria: Tatran cez polčas pokropili živou vodou