Nadišla nedeľa 22. apríla 2012 a výjazd na derby zápas do neďalekého Ružomberka. Výjazd sme zorganizovali v spolupráci s klubom, ktorý nám poskytol autobus. V autobuse sa nás tiesnilo asi 25, ale očakával som, že bude plnší autobus, keďže je to blízka destinácia a derby stretnutie. Odchod bol naplánovaný na 9 hodinu a 30 minútu. Vyrazili sme približne 5 minút po pol desiatej stredoeurópskeho letného času na intergalaktickom autobuse MFK Tatran s bezpečne nebezpečným všeobecne známym šoférom. V autobuse bola spočiatku zaspatá nálada, čo sa dalo čakať, pretože niektorí mali nočnú šichtu v meste. Potom sa vytiahli zásoby zlatistého moku a ja s Dedom sme začali vyberať peniaze za cestu a lístky. Po diaľnici sme uháňali sťa splašený kôň. Darmo som hovoril “šofovi“, že sa nemusíme ponáhľať. Ale on si šiel svojím tempom a predbiehal jeden mercedes za druhým. Do mesta pod Čebraťom sme prišli zdraví a plní očakávaní tesne pred 10. hodinou miestneho zasmradeného času. Zaparkovali sme hneď pri vstupnej bráne pre hostí a ja som šiel po lístky ku pokladni. Mladá a milá slečna mi ich s radosťou dala. Všetkým fanatikom som rozdal lístky, podopíjali sme pivko, zobrali bubon, vlajky a prikročili sme ku bráničke, kde nás čakali mohutné prehliadky dvoch mladých pánov, ktorí nás prehľadali od hlavy po päty. Dôkladne nás ohmatávali a takmer sa odhodlali skontrolovať aj našu spodnú bielizeň, ale to už by bolo aj na koňa moc. Na počudovanie, dievčatá nekontrolovali, tie by sa určite potešili. Vlajky si prezerali ako keby niečo také nikdy v živote nevideli. Však nie sme Maďari, tak fakt neviem, čo kontrolovali. Žiadne fľašky sme nemohli zobrať dnu, ale nakoniec sme ich aj tak prekabátili a v našom sektore šlo pivo na dračku. Po príchode do sektoru sme povešali vlajky, naladili bubon a hor sa povzbudzovať náš tím. Od úvodného hvizdu pána v žltom drese sme začali fandiť a hnať našich vpred. Od "kamarátov" z fanklubu “ruže“ sme sa dozvedeli, že aj oni sa chystajú vytvoriť tú pravú atmosféru. Ale ostalo len pri slovách. Celý štadión patril, ako zvyčajne, nám a skandovanie, chorály a pokriky museli určite počuť aj v neďalekom Martine. Vytiahli sme červené balóniky a šály a bavili sme sa futbalom. V 22. minúte nastala divočina v našom sektore po góle Lukáša Kubusa, ktorý zúžitkoval presný center Maťa Labašku a ujali sme sa vedenia. Pán pobehujúci v strede ihriska pískal čudné fauly našich, ale tie isté zákroky domácich na našich netrestal. Od 28. minúty sme hrali oslabení o jedného hráča, keď bol vylúčený náš brankár Šavol. Do bránky prišiel nerozchytaný Ďurčo a v 44. minúte kapituloval po priamom kope Serečina. Lopta padala dva týždne a fakt netuším, kde stál, keď sa hodil tak neskoro. Cez polčasovú prestávku sme sa niektorí napojili pivkom, niektorí dostali zdravotnú krízu – nedostatok spánku a alkoholu v krvi po náročnej noci v preslávených mikulášskych podnikoch. Ale tak ako počas celého prvého polčasu, tak aj druhý polčas sme neúnavne fandili. Tetuška s pivom nás zásobovala a nám nerobilo problém všetko vypiť. Domáca prevaha o jedného hráča bola jalová a zdalo sa, že bodík uhráme. Ale prišla 79. minúta, náš nedôrazný odkop  a výstavný gól Nagya. Neskôr Maťovi Labaškovi chýbal povestný krôčik k vyrovnaniu po skvelom centri Peťa Rezera. Po ukončení zápasu sa prišli chalani poďakovať. My sme im tiež poďakovali za skvelý a bojovný výkon a nebyť vylúčenia, tak berieme tri body. Ružomberok nemal vyloženú šancu, zato naši do vylúčenia boli jasne lepším mužstvom. Sklamaní sme sa pobrali do autobusu a vyrazili na cestu domov. Zastavili sme sa ešte na Slovnaftke, kde si šofér dobil kredit a niektorí fanatici nakúpili pivko a niečo pod zub. Do centra Liptova sme dorazili okolo 13. hodiny a každý z nás sa pobral svojou cestou, keďže takmer celý deň bol ešte pred nami. Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto výjazde a neváhali svojimi hlasivkami podporiť našich chlapcov. Výjazd hodnotím chválitebne vzhľadom na výsledok, ale naše povzbudzovanie na 1*. 

V sobotu o 16. hodine privítame lídra tabuľky Myjavu. Vidíme sa všetci v našom sektore.

Tatran do toho! Veríme v záchranu!

Napísal Roger, fotky zabezpečil Miško Paška: www.michalpaska.sk