V poslednom domácom jesennom zápase sme sa stretli s Bardejovom. Hostia avizovali, že im bude chýbať veľa opôr, a preto všetci tipovali naše víťazstvo. V sektore sa nás zišlo približne 10. Očakával som viac, ale kvantitu nahradila kvalita. Viacerí ešte mali v krvi 3,5 promile po prehýrenom piatku, a tak sme pili s mierou len pivko. Prvý polčas bol z našej stany veľmi dobrý. Mali sme kopu šancí, ale šťastena nebola na našej strane. Polčas skončil bez gólov. Cez polčasovú prestávku sme išli kúpiť zopár pív, ale zrazu mi zazvonil telefón a vedenia sa nám konečne rozhodlo poďakovať a dať nám fľašku ohnivej vody. To treba napísať bielou kriedou do komína. Prišli sme naspäť na štadión a bolo 0:2, keď hráči zaspali v šatni a v priebehu minúty sme dvakrát inkasovali. Potom to bolo nemastné, neslané a zápas sme prehrali. Ale na tribúne sme sa zabávali a bolo nám jedno, čo sa deje na ihrisku.

Jeseň skončila a nachádzame sa na predposlednej priečke. Ale na to sme si už zvykli. Prichádza čas na zimný spánok a v novom roku tvrdý boj o záchranu. Športu zdar a futbalu zvlášť.                                                                                                                                                              Napísal Roger