zhodnotenie sezóny 2015/2016
Sezóna 2015/2016 očami fanklubu Tatran Fanatics Liptovský Mikuláš
Máme za sebou ďalší ročník II. futbalovej ligy, v ktorom ani tento rok nechýbalo fanúšikovské zoskupenie z Liptovského Mikuláša – Tatran Fanatics Liptovský Mikuláš.
Po minuloročnom 4. mieste pre Liptovský Mikuláš a historicky najlepšej sezóne v histórii klubu sa nám v práve skončenom súťažnom ročníku 2015/2016 podarilo poskočiť ešte o stupienok vyššie a pri troške športového šťastia, sme už v najbližšom ročníku mohli pod Poludnicou privítať také mužstvá ako: Slovan, Trnavu, Žilinu, alebo Trenčín, žiaľ nepodarilo sa. Chalanom, ale aj vedeniu za skončenú sezónu ďakujeme a dúfame, že v tej nasledujúcej to bude podobné, ak nie ešte lepšie.
Fanklub Tatran Fanatics počas súťažného ročníka 2015/2016 tvorilo 22 fanatikov, ktorí sa snažili svojich miláčikov povzbudzovať, ako doma, tak aj na ihriskách súperov.
Na jeseň v tzv. “základnej časti“ Doxxbet ligy, sme navštívili Krásno nad Kysucou, kde hrávala svoje domáce zápasy OFK Teplička nad Váhom. Stalo sa tak v 13. kole, keď sa nás na výlet vybralo 12 kusov. Cesta prebiehala klasicky, dačo sa vypilo, zabávali sme sa, náladička bola skvelá. Urobili sme si jednu prestávku blízko Žiliny pri nevestinci a odfotografovali sme svoje krásne ksichty.
Počasie moc neprialo kvalitnému futbalu, a tak aj bolo. V neustálom daždi sa ťažko mužstvám kombinovalo, pretože bol terén poriadne rozmočený. Domáci nemali fanúšikov, a preto sme mali v Krásne domáce prostredie. Zápas ani nezačal a my sme už začali nahlas dávať najavo, kto je tu doma. Okolo nás boli traja usporiadatelia a dvaja sekuriťáci. K zápasu: v 5. minúte Jasenovský sám postupoval na bránu, domáci hráč ho stiahol za dres, no na prekvapenie divákov rozhodca vytiahol len žltú kartu. Následne domáci boli lepší, mali hru na ťažkom teréne pod kontrolou, no šance nemali, až neskôr zaznamenali gól hlavou na 1:0 z akcie, ktorá nebola príliš nebezpečná. Druhý polčas začal veľmi čudesne. Rozhodcovia začali úradovať a keď v 66. minúte bežný zákrok 2 metre pred 16tkou hlavný rozhodca nepotrestal, nechal v hre pokračovať, lopta bola dávno na súperovej polovici, ale prvý asistent zdvihol zástavku nad hlavou a následne po pohovore nasledovala penalta. Všetci naokolo sa čudovali, čo sa deje. Domáci hráč bezpečne premenil penaltu a bolo 2:0 pre domácich. Následne sa z nášho sektoru ozývali prejavy nevôle s týmto rozhodnutím, no rozhodcovia sa nám doslova smiali do tváre. Jeden starší pán nás chcel vyprovokovať, no takmer pochodil zle. Usporiadatelia nás zadržali a pánko ostal celý. V 87. minúte sme znížili na 2:1, ale traja muži v modrých dresoch nás už do ničoho nepustili. Po hvizde debila v modrom sme odpálili dymovnicu a stroboskop, hráči nám prišli poďakovať a pobrali sme sa nazad na Liptov. Cestou naspäť sme sa opäť zastavili v tej istej krčme. Nakúpili sme pív až-až, krčmárky nemali plastové poháre, a preto sme pobrali pivo v skle. Pivo sa v mikrobuse dopilo a poháre sa vyhádzali na cestu-dementi. Prišli sme do Mikuláša a niektorí sa vybrali na hokejový zápas 2. ligy LM - Dolný Kubín. Pricestovala aj 20 členná skupinka nazývaných aj ultras Dolný Kubín. Počas druhej tretiny sme išli na skusy k sektoru hostí, "napravili"sme im vlajky a strhla sa aj menšia roztržka, ktorú ukončil príchod policajtov. Pekná sobota za nami.
Ďalší výjazd sme absolvovali už o 2 týždne, keď sme sa vydali na východ republiky k nováčikovi súťaže do Hanisky. Na tento výlet sa autom vydalo 5 fanatikov. Počasie bolo excelentné na toto ročné obdobie. Rozhodli sme sa, že nepôjdeme diaľnicou, ale vychutnáme si krásy Slovenska po starých cestách cez Spišské Vlachy, Krompachy a Margecany. Krásy to boli v úvodzovkách, pretože väčšinu cesty lemovali obydlia našich čiernych spoluobčanov. Chlapci v aute toho hodne popili a cesta bola celkom zábavná. Do malebnej obce Haniska sme prišli asi 45 minút pred úvodným výkopom. Najprv sme hľadali náš sektor, ktorý sme našli po 10 minútach. Museli sme obísť asi 15 rodinných domov a školu. Následne sme našli krčmičku v areáli štadióna. V "útulnom" sektore hostí sme vyvesili vlajky a od začiatku zápasu sme hnali našich za tromi bodmi. Mali sme pri nás aj jedného staršieho pána ako usporiadateľa. Dozvedeli sme sa, že hrával za miestnu dedinku dlhé roky a jeho syn teraz "kope" za "áčko". Domáci boli prvý polčas lepší, zaslúžene ho vyhrali 1:0 a ujček pri nás bol kľudný. SBSka bola na dobrej úrovni. Dávali na nás pozor aj v krčme cez polčas. Druhý polčas vyšlo naše mužstvo ako vymenené, vyrovnali sme na 1:1 a zrazu ujček začal nadávať rozhodcom, hádal sa s nami, ale nakoniec sme sa zmierlivo rozišli. Ja ako šofér som nepil, ale chlapci boli kvalitne chytení. Cestou na Liptov sme ešte urobili pár zastávok. Domov sme dorazili šťastne, bez ujmy na zdraví a pobrali sme sa oslavovať zisk bodu.
Posledný výjazd sezóny sme tradične absolvovali v Poprade. Po minuloročnej ochutnávke vlakovej dopravy, sme sa pre takúto formu výjazdu rozhodli aj tentoraz – a opäť nesklamala!!!
V predposlednom zápase sezóny sme sa v sobotu 14.11.2015 predstavili v neďalekom Poprade. Podtatranské derby sľubovalo vyrovnaný zápas s dobrou atmosférou.
Pod Tatry sme sa presunuli vlakom a keďže mal zápas úvodný výkop už o 13:00, tak sme sa stretli na železničnej stanici už o 9:30. Kúpili sme si lístky a ešte nám ostal čas na pivko v staničnej krčme. Vlak meškal len 4 minúty. Po nástupe do vlaku sme zistili, že je poriadne natrieskaný, a tak sme sa zložili v uličke pri záchodoch. Panovala skvelá atmosféra, popíjala sa pomsta z lesa, vodka a pivo. V Poprade nás privítal krásny, ale veterný deň. Cestu na štadión sme si spríjemnili spevom. Zvyšok času, ktorý ostával do začiatku zápasu, sme strávili v krčme na hokejovom štadióne. Pol hodinu pred úvodným hvizdom sme zaujali svoje miesta v sektore hostí, rozložili vlajky a už na rozcvičke oboch mužstiev sme dávali všetkým najavo, komu bude patriť tento zápas. V sektore sa nás tiesnilo 15. Domácich bolo na opačnej strane asi 10. Zápas to bolo vyrovnaný, ale o gól sme boli lepší a zaslúžene sme vyhrali. Výkon rozhodcov bol klasicky čudný. Škoda slov. Po konečnom hvizde rozhodcu nasledovala ďakovačka s hráčmi a priateľsky sme sa pozdravili aj s Popradčanmi, popriali všetko dobré a dohodli opätovnú návštevu. Cesta domov prebiehala kľudne, niektorí ledva stihli vlak a niektorí cestovali domov autom. Oslavy zisku troch bodov pokračovali v plnom prúde na Liptove. Po tomto výjazde sme zvyšok sezóny odfandili už len na domácom štadióne, pretože Dolný Kubín a Borčice, kam sme mali plán vycestovať, sa odhlásili a v Spišškej Novej Vsi sa zápas kvôli snehu odohral v strede týždňa popoludní.
Za všetky domáce zápasy vyberiem jeden, a to zápas Slovnaft Cupu, ktorý Vám trošíčka priblížim.
Po piatich rokoch sme mali opäť sviatok na Liptove. V 3. kole Slovenského pohára vo futbale sme privítali úradujúceho vicemajstra Slovenska a jedno z najúspešnejších mužstiev na Slovensku. Stretnutie sa odohralo 30.9.2015 o 16:00 za slnečného, no veterného počasia.
Na tento súboj sme sa pripravovali aj my a už mesiac vopred sme začali s prípravami na choreo. Uskutočnili sme celotribúnovú kartónovačku, ktorá pozostávala z bielych a červených farieb. Na začiatku zápasu pri nástupe oboch mužstiev takmer všetci povstali a zdvihli biele a červené kartóny nad hlavu. Naschvál píšem takmer, pretože niektorí hlupáci sa nevedia pridať a sedia na riti. V strede tribúny sme vylepili transparent: "Premeňme sen na skutočnosť". Snívali sme krásny sen, pretože poraziť Žilinu by bola naozaj krásna vec. Stredom tribúny sme tiež zdvihli dvojmetrovú maketu Slovenského pohára. Podľa fotiek usudzujem, že choreo vyšlo celkom v poriadku. V sektore sa nás zišlo asi 30 a s podporou žiakov MFK Tatran sme vytvorili perfektnú atmosféru. V sektore hostí sa kliesnilo zopár Žilinských šošoňov. Boli to prevažne rodiny s deťmi a dôchodcovia, ktorí sa počas zápasu sem-tam ozvali. My sme povzbudzovali našich nonstop, zabávali sme sa a pivko tieklo rýchlym spádom dole krkom. Prvý polčas skončil 0:0. V druhom polčase našim odišli sily a Žilina nám strelila 4 góly. Zábava gradovala a bavili sme sa po svojom až do konca zápasu. Po konečnom hvizde rozhodcu sme zapálili dve dymovnice červenej a bielej farby, jeden stroboskop a nasledovala ďakovačka s hráčmi.
Tento skvelý úspech nášho klubu ako aj celú sezónu 2015/2016 tradične uzavrieme na posezónnom gulášiku a grilovačke, na ktorej sa určite výborne zabavíme.
Na záver zhodnotenia chcem poďakovať všetkým, čo hnali náš milovaný Tatran v skončenej sezóne a dúfam, že v budúcej sezóne sa stretneme znova a vo väčšom počte, či už na domácej alebo hosťovskej tribúne v sektore TFA.
Napísal Ricky a Roger; fotky Smolo, Natálka, Dedo.
